Keď je doktor opitý

Mám na chrbáte vyrážku. Už je tam asi dva rok. Posledný mesiac sa to už ani nezahojilo, tak som sa rozhodol, že pôjdem k lekárovi. Lekárka mi povedala, aby som s tým išiel k chirurgovi. A povedala niečo veľmi zaujímavé. "Akože nechcem ohovárať, ale pán doktor rád si vypije, a aby ste išli čím skôr lebo ráno ešte môže byť triezvý." No strach v očiach, ale čo môžem robiť. Na druhý deň som sa teda vybral na polikliniku s myšlienkou, že doteraz keď nikoho nezabil tak aj ja to prežijem. Bol som v čakárni už od pól ôsmej. Predo mnou boli dvaja. Tak som si myslel, že to stíchnem ešte pred opicou. Mýlil som sa. Išlo to pomaly. Na rad som sa dostal okolo pól jedenástej. V tedy už behal s rozopnutým rozkrokom. Žena s ktorou som išiel do vnútra my hovorí aby sme ušli kým nie je neskoro. Ona si vypítala svoje papiere a odyšla. Aj ja som sa odvážil vypítať si papiere a sestrička mi hovorý " keď som doteraz tu vydržal nech si ešte počkám". Tak som si sadol. Oproti miesnosti bol malí chlapček, strašne reval, mal tam aj rodičov. Jedine to ma upokojovalo, že to prežije chudák. Prišiel rad na mňa. Som si lahol na posteľ. Doktor mi vyhrnul triko. Chvílkami sa mi zdalo, že ma obchitkáva. Ale rýchlo ma začal liečiť, tak že som sa rýchlo začal modliť aby som to prežil. Čo Vám poviem, bolelo to. Ničo sa ma pítal, ja som neodpovedal, tak to bolelo viac. No strašné. Po zákroku ma sesrička zalepila, a som sa už ukludnil. "Chudák" doktor ani čítať už nevedel ani písať na PC, tak preto mu to trvá tak dlho.